Parjanyachakra

170.00

The life of the earth creatures meant including man depends on the cycle of rains. The factors making a rain cycle are clounds, lightening and rainfall, each having a particular mode and importance. The winds also play a major role to assembleor or divert the rain clouds. Prof. Uma Palkar has given the information about the inter dependance of many factors in the process of rainfall.

4 in stock

SKU: Parjanyachakra Categories: ,
Description

Description

The life of the earth creatures meant including man depends on the cycle of rains. The factors making a rain cycle are clounds, lightening and rainfall, each having a particular mode and importance. The winds also play a major role to assembleor or divert the rain clouds. Prof. Uma Palkar has given the information about the inter dependance of many factors in the process of rainfall.

Additional information

Additional information

Weight 200 kg
Dimensions 21.5 × 14 cm
More Products

Vyakta Mi Avyakta Mi

100.00

descript and undiscript/ Discript and undiscripte parts of human personality. A collection of poems expressing many emotional modes by Prof. Sunil Joshi.

Paithan Darshan

50.00

The unique importance of the pilgrim place paithan as a religion and centre has been described in the book cultural different important sports to visit and places for purchase of paithani a unique sari and other seats important as visiting have be in also informed about.

Mahila Vaidnyanik

125.00

The contribution of the women in the field of science is available in this book in Marathi for the first time. There are 31 women scientists inall whose life and endeavour in the scientific field is discussed by Shri. Prakash Manikpure.

Shikshanachi Vatchal

100.00

शिकà¥à¤·à¤£à¤¾à¤šà¥€ वाटचाल हे पà¥à¤¸à¥à¤¤à¤• विदà¥à¤¯à¤¾à¤°à¥à¤¥à¥€ व पालकांसाठी पà¥à¤°à¥‡à¤°à¤£à¤¾à¤¦à¤¾à¤¯à¥€ आहे. सौ. अरà¥à¤šà¤¨à¤¾ घोरमाडे या जिलà¥à¤¹à¤¾ परिषद शाळेत शिकà¥à¤·à¤¿à¤•ा असून तà¥à¤¯à¤¾à¤‚चे पती शà¥à¤°à¥€ सà¥à¤°à¥‡à¤‚दà¥à¤° घोरमाडे सेवानिवृतà¥à¤¤ शिकà¥à¤·à¤• आहेत. तà¥à¤¯à¤¾à¤‚चे मूळ गाव नागपूर (गà¥à¤°à¤¾à¤®à¥€à¤£) तहसील येथील चिचोली (फेटरी) आहे. गà¥à¤°à¤¾à¤®à¥€à¤£ भागातील अनेक विदà¥à¤¯à¤¾à¤°à¥à¤¥à¥à¤¯à¤¾à¤‚साठी तà¥à¤¯à¤¾à¤‚नी शैकà¥à¤·à¤£à¤¿à¤• कारà¥à¤¯ केले. गरीब कà¥à¤Ÿà¥à¤‚बात जनà¥à¤®à¤²à¥‡à¤²à¥à¤¯à¤¾ पती-पतà¥à¤¨à¥€à¤¨à¥‡ अनेक संकटांना तोंड देऊन यशसà¥à¤µà¥€à¤ªà¤£à¥‡ रिषभ व कà¥à¤·à¤¿à¤¤à¤¿à¤œ या दोन मà¥à¤²à¤¾à¤‚चे संगोपन केले. अतà¥à¤¯à¤‚त कठीण पà¥à¤°à¤¸à¤‚गात देखील शिकà¥à¤·à¤£à¤¾à¤¸ पà¥à¤°à¤¾à¤§à¤¾à¤¨à¥à¤¯ देत विविध अनà¥à¤­à¤µà¤¾à¤‚दà¥à¤µà¤¾à¤°à¥‡ नीती मूलà¥à¤¯à¤¾à¤‚चे संसà¥à¤•ार करून तà¥à¤¯à¤¾à¤‚ना सà¥à¤œà¤¾à¤£ नागरिक केले. सौ.अरà¥à¤šà¤¨à¤¾ यांचà¥à¤¯à¤¾ धाडसाची आणि कषà¥à¤Ÿà¤¾à¤šà¥€ ही कथा मातृतà¥à¤µà¤¾à¤šà¥à¤¯à¤¾ आणि पालकतà¥à¤µà¤¾à¤šà¥à¤¯à¤¾ करà¥à¤¤à¤µà¥à¤¯à¤¾à¤²à¤¾ तसेच नैतिक मूलà¥à¤¯à¤¾à¤‚चà¥à¤¯à¤¾ असà¥à¤¤à¤¿à¤¤à¥à¤µà¤¾à¤²à¤¾ अधोरेखित करते. पवितà¥à¤° विचारांनी सà¥à¤‚दर à¤à¤¾à¤²à¥‡à¤²à¥à¤¯à¤¾ या पà¥à¤¸à¥à¤¤à¤•ास लेखिका सौ. अरà¥à¤šà¤¨à¤¾ सà¥à¤°à¥‡à¤‚दà¥à¤° घोरमाडे यांनी शबà¥à¤¦à¤¬à¤¦à¥à¤§ केले आहे.

Ithihas Mithak Ani Tathya

250.00

“इतिहासात काही जागा कायमचà¥à¤¯à¤¾ रीकà¥à¤¤ असतात. तिथं असे काही बिंदू उपलबà¥à¤§ असतात, जà¥à¤¯à¤¾à¤‚चà¥à¤¯à¤¾ पà¥à¤¢à¤‚ आणि मागं बऱà¥à¤¯à¤¾à¤š घटना लिखित सà¥à¤µà¤°à¥‚पात उपलबà¥à¤§ असतात. पण नेमकं मोकà¥à¤¯à¤¾à¤šà¥à¤¯à¤¾ ठिकाणी शूनà¥à¤¯ असतं. तिथं इतिहास मौन पाळतो. तà¥à¤¯à¤¾ गाळलेलà¥à¤¯à¤¾ जागी असंच घडलं असावं, असं छातीठोकपणे सांगता येत नाही. अशा रीकà¥à¤¤ जागा इतिहासकारांना कà¥à¤£à¤¾à¤µà¤°à¤¹à¥€ अनà¥à¤¯à¤¾à¤¯ न करता साकलà¥à¤¯à¤¾à¤¨à¤‚ भरून काढता येतात. जसं की, तà¥à¤®à¥à¤¹à¥€ à¤à¤–ादà¥à¤¯à¤¾ मधà¥à¤¯à¤¯à¥à¤—ीन किलà¥à¤²à¥à¤¯à¤¾à¤µà¤° गेलात, तर मधà¥à¤¯à¥‡à¤š अशा काही अंधारवाटा लागतात. तशा अंधारवाटा आपण गतायà¥à¤·à¥à¤¯à¤¾à¤¤à¥€à¤² अनà¥à¤­à¤µ आणि सहज तरà¥à¤• लावून पार करतो. इतिहासाचà¥à¤¯à¤¾ कà¥à¤·à¥‡à¤¤à¥à¤°à¤¾à¤¤ सà¥à¤¦à¥à¤§à¤¾ विवेकाची किनार धरून अशा अंधारवाटा पार करता येतात. ते फार कठीण काम नाही. à¤à¤–ादà¥à¤¯à¤¾ विशिषà¥à¤Ÿ पà¥à¤°à¤¸à¤‚गी इतिहास बोलत नसेल तर तà¥à¤¯à¤¾à¤²à¤¾ वेगळà¥à¤¯à¤¾ पदà¥à¤§à¤¤à¥€à¤¨à¤‚ बोलतं करता येतं.â€

Chakrvyuh

250.00

‘चकà¥à¤°à¤µà¥à¤¯à¥‚ह’ ही à¤à¤• रहसà¥à¤¯, थरार आणि गूढतेने भरलेली कादंबरी आहे, जिचà¥à¤¯à¤¾ केंदà¥à¤°à¤¸à¥à¤¥à¤¾à¤¨à¥€ आहे – à¤à¤• रहसà¥à¤¯à¤®à¤¯ मृतà¥à¤¯à¥‚, जो केवळ à¤à¤•ा माणसाचा नाही, तर अनेकांचà¥à¤¯à¤¾ आयà¥à¤·à¥à¤¯à¤¾à¤²à¤¾ हादरवून टाकतो.

à¤à¤•ा नामवंत आणि लोकांचà¥à¤¯à¤¾ मनात विशेष सà¥à¤¥à¤¾à¤¨ असलेलà¥à¤¯à¤¾ तंतà¥à¤°-मंतà¥à¤° व तांतà¥à¤°à¤¿à¤• विदà¥à¤¯à¤¾ निपà¥à¤£ सà¥à¤¤à¥à¤°à¥€à¤šà¤¾ मृतà¥à¤¯à¥‚ आतà¥à¤®à¤¹à¤¤à¥à¤¯à¥‡à¤¸à¤¾à¤°à¤–ा दिसतो. पण हा फकà¥à¤¤ योगायोग आहे का, की ही आहे à¤à¤• काळजीपूरà¥à¤µà¤• आखलेली योजना?

या पà¥à¤°à¤•रणाचा तपास घेतो सिनिअर इनà¥à¤¸à¥à¤ªà¥‡à¤•à¥à¤Ÿà¤° अजिंकà¥à¤¯ वाघमारे – धारदार बà¥à¤¦à¥à¤§à¥€, थंड डोकं आणि à¤à¤ªà¤¾à¤Ÿà¤²à¥‡à¤²à¥€ निषà¥à¤ à¤¾ असलेला à¤à¤• तगडा अधिकारी. तपासाची सà¥à¤°à¥à¤µà¤¾à¤¤ साधी वाटत असली, तरी जसजसे धागे उलगडायला लागतात, तसतसे अजिंकà¥à¤¯ à¤à¤•ा अंधाऱà¥à¤¯à¤¾ आणि अनाकलनीय चकà¥à¤°à¤µà¥à¤¯à¥‚हात अडकत जातो.

या चकà¥à¤°à¤µà¥à¤¯à¥‚हात आहेत –

मà¥à¤–वटे घातलेली माणसं,

बाहेरून साधी वाटणारी पण आतून धोकादायक पातà¥à¤°à¤‚,

तांतà¥à¤°à¤¿à¤• शकà¥à¤¤à¥€à¤‚चा वापर करून खेळला गेलेला मानसिक खेळ,

आणि à¤à¤• असा शतà¥à¤°à¥‚, जो दिसत नाही… पण पà¥à¤°à¤¤à¥à¤¯à¥‡à¤• पावलावर सावलीसारखा उपसà¥à¤¥à¤¿à¤¤ आहे.

ही कथा आहे विशà¥à¤µà¤¾à¤¸ आणि फसवणूक, तंतà¥à¤° आणि तपास, गà¥à¤¨à¥à¤¹à¤¾ आणि गूढतेचà¥à¤¯à¤¾ सीमारेषांवर चालणाऱà¥à¤¯à¤¾ शोधयातà¥à¤°à¥‡à¤šà¥€.

‘चकà¥à¤°à¤µà¥à¤¯à¥‚ह’ वाचताना तà¥à¤®à¥à¤¹à¤¾à¤²à¤¾ पà¥à¤°à¤¤à¥à¤¯à¥‡à¤• पानावर नवीन पà¥à¤°à¤¶à¥à¤¨ पडेल… आणि शेवटी उलगडेल à¤à¤• धकà¥à¤•ा देणारे सतà¥à¤¯, जे कदाचित कà¥à¤£à¤¾à¤²à¤¾à¤¹à¥€ अपेकà¥à¤·à¤¿à¤¤ नसेल!