Geeta Vichar

50.00

Bhagvat Gita is not a basic guiding force for Indians only, but is force for the whole world. The new generation, which don?t read it should get right line of thinking. Keeping this in mind, some precious precepts from Gita have been selected and included in this book for the benefit of new generation.

4 in stock

SKU: Geeta Vichar Categories: ,
Description

Description

Bhagvat Gita is not a basic guiding force for Indians only, but is force for the whole world. The new generation, which don?t read it should get right line of thinking. Keeping this in mind, some precious precepts from Gita have been selected and included in this book for the benefit of new generation.

Additional information

Additional information

Weight 50 kg
Dimensions 21.5 × 14 cm
More Products

Karmachari Seva Pustika

250.00

Information about each and every employee a book or booklet can get printed, with the name of the institute with increase in pages, in adequate price (more pages less price)

Mahabhartatil Vidurniti

60.00

Vidur is a balanced and pious Character in the epic of Mahabharat. He was honoured as the only gentleman in the wicked kawarvas by Lord Krishna who stayed at his home while playing deplomatic tactics in Udyogparva (a chapter of Mahabharat) Krishna had gone there to avoid was as a messenger of Pandwas to avoid the war. The 33-40 chapters of the (udyogaparva) are about the advice, Vidura gave to Dhrutarashtra the father of Kaurawas for maintainance of peace, law and order in the society. This Mahabharatian advice is valuable because it includes all pervading cosmic order to be followed by all governmental heads all times. Vidur neeti is a precious peace of Indian political thought translated in Marathi.

Shikshanachi Vatchal

100.00

शिकà¥à¤·à¤£à¤¾à¤šà¥€ वाटचाल हे पà¥à¤¸à¥à¤¤à¤• विदà¥à¤¯à¤¾à¤°à¥à¤¥à¥€ व पालकांसाठी पà¥à¤°à¥‡à¤°à¤£à¤¾à¤¦à¤¾à¤¯à¥€ आहे. सौ. अरà¥à¤šà¤¨à¤¾ घोरमाडे या जिलà¥à¤¹à¤¾ परिषद शाळेत शिकà¥à¤·à¤¿à¤•ा असून तà¥à¤¯à¤¾à¤‚चे पती शà¥à¤°à¥€ सà¥à¤°à¥‡à¤‚दà¥à¤° घोरमाडे सेवानिवृतà¥à¤¤ शिकà¥à¤·à¤• आहेत. तà¥à¤¯à¤¾à¤‚चे मूळ गाव नागपूर (गà¥à¤°à¤¾à¤®à¥€à¤£) तहसील येथील चिचोली (फेटरी) आहे. गà¥à¤°à¤¾à¤®à¥€à¤£ भागातील अनेक विदà¥à¤¯à¤¾à¤°à¥à¤¥à¥à¤¯à¤¾à¤‚साठी तà¥à¤¯à¤¾à¤‚नी शैकà¥à¤·à¤£à¤¿à¤• कारà¥à¤¯ केले. गरीब कà¥à¤Ÿà¥à¤‚बात जनà¥à¤®à¤²à¥‡à¤²à¥à¤¯à¤¾ पती-पतà¥à¤¨à¥€à¤¨à¥‡ अनेक संकटांना तोंड देऊन यशसà¥à¤µà¥€à¤ªà¤£à¥‡ रिषभ व कà¥à¤·à¤¿à¤¤à¤¿à¤œ या दोन मà¥à¤²à¤¾à¤‚चे संगोपन केले. अतà¥à¤¯à¤‚त कठीण पà¥à¤°à¤¸à¤‚गात देखील शिकà¥à¤·à¤£à¤¾à¤¸ पà¥à¤°à¤¾à¤§à¤¾à¤¨à¥à¤¯ देत विविध अनà¥à¤­à¤µà¤¾à¤‚दà¥à¤µà¤¾à¤°à¥‡ नीती मूलà¥à¤¯à¤¾à¤‚चे संसà¥à¤•ार करून तà¥à¤¯à¤¾à¤‚ना सà¥à¤œà¤¾à¤£ नागरिक केले. सौ.अरà¥à¤šà¤¨à¤¾ यांचà¥à¤¯à¤¾ धाडसाची आणि कषà¥à¤Ÿà¤¾à¤šà¥€ ही कथा मातृतà¥à¤µà¤¾à¤šà¥à¤¯à¤¾ आणि पालकतà¥à¤µà¤¾à¤šà¥à¤¯à¤¾ करà¥à¤¤à¤µà¥à¤¯à¤¾à¤²à¤¾ तसेच नैतिक मूलà¥à¤¯à¤¾à¤‚चà¥à¤¯à¤¾ असà¥à¤¤à¤¿à¤¤à¥à¤µà¤¾à¤²à¤¾ अधोरेखित करते. पवितà¥à¤° विचारांनी सà¥à¤‚दर à¤à¤¾à¤²à¥‡à¤²à¥à¤¯à¤¾ या पà¥à¤¸à¥à¤¤à¤•ास लेखिका सौ. अरà¥à¤šà¤¨à¤¾ सà¥à¤°à¥‡à¤‚दà¥à¤° घोरमाडे यांनी शबà¥à¤¦à¤¬à¤¦à¥à¤§ केले आहे.

Ass Na Kay!

275.00

लेखक परिचय –
महाविदà¥à¤¯à¤¾à¤²à¤¯à¥€à¤¨ शिकà¥à¤·à¤£ पूरà¥à¤£ केलà¥à¤¯à¤¾à¤¨à¤‚तर काही वरà¥à¤· अभाविप या विदà¥à¤¯à¤¾à¤°à¥à¤¥à¥€ संघटनेत पूरà¥à¤£à¤µà¥‡à¤³ काम केले. विदà¥à¤¯à¤¾à¤°à¥à¤¥à¥€ चळवळीत काम करत असताना आसपास घडणाऱà¥à¤¯à¤¾ छोटà¥à¤¯à¤¾ मोठà¥à¤¯à¤¾ घटनांकडे पाहणà¥à¤¯à¤¾à¤šà¤¾ दृषà¥à¤Ÿà¥€à¤•ोन अधिकाधिक सजग होत गेला. तà¥à¤¯à¤¾à¤¤à¥‚न मनात उमटणारे तरंग शबà¥à¤¦à¤¬à¤¦à¥à¤§ करून कागदावर उतरविणà¥à¤¯à¤¾à¤šà¤¾ छंद जडला. आतापरà¥à¤¯à¤‚त तà¥à¤¯à¤¾à¤‚ची चार पà¥à¤¸à¥à¤¤à¤•े पà¥à¤°à¤•ाशित à¤à¤¾à¤²à¥€ आहेत.
सà¥à¤¹à¤¾à¤¸ वैदà¥à¤¯
तà¥à¤¯à¤¾à¤‚चà¥à¤¯à¤¾ ‘वैदेही’ कादंबरीत, उतà¥à¤¤à¤° रामायणात; पà¥à¤¨à¥à¤¹à¤¾ à¤à¤•दा वनवास सà¥à¤µà¥€à¤•ारावा लागलेली सीता ततà¥à¤•ालीन समाजाचà¥à¤¯à¤¾ चालीरीतींकडे कशी पाहते ? तà¥à¤¯à¤¾à¤µà¥‡à¤³à¥€ सीतेचà¥à¤¯à¤¾ मनात उमटणाऱà¥à¤¯à¤¾ भाव भावना कशा असतील ? याचे शबà¥à¤¦à¤šà¤¿à¤¤à¥à¤° रेखाटतांना à¤à¤•ा अतिशय वेगळà¥à¤¯à¤¾ पैलूंचे दरà¥à¤¶à¤¨ घडते.
‘पतà¥à¤¥à¤° पायातील’; या लेख संगà¥à¤°à¤¹à¤¾à¤¤ तà¥à¤¯à¤¾à¤‚ना भेटलेलà¥à¤¯à¤¾ विविध लोकांचà¥à¤¯à¤¾ वकà¥à¤¤à¥€ विशेषतà¥à¤µà¤¾à¤šà¥‡ सà¥à¤‚दर चितà¥à¤°à¤£ केले आहे. तिसरे पà¥à¤¸à¥à¤¤à¤• ‘शोधू चिंतनाचे रंगी’, हे तà¥à¤¯à¤¾à¤‚चà¥à¤¯à¤¾ आसापास घडणाऱà¥à¤¯à¤¾ घटनांचा तà¥à¤¯à¤¾à¤‚नी मांडलेला साकà¥à¤·à¥‡à¤ªà¥€ लेखाजोखा आहे. तà¥à¤¯à¤¾à¤²à¤¾ पà¥à¤°à¤¸à¥à¤•ार मिळाला असून चौथे पà¥à¤¸à¥à¤¤à¤• ‘बदलांचे पायरव’ हे à¤à¤•ा धà¥à¤¯à¥‡à¤¯à¤¾à¤¨à¥‡ अंतरबाहà¥à¤¯ पà¥à¤°à¥‡à¤°à¤¿à¤¤ à¤à¤¾à¤²à¥‡à¤²à¥à¤¯à¤¾ चमूचे सांगोपांग वरà¥à¤£à¤¨ आहे. दोन गावात फकà¥à¤¤ वैदà¥à¤¯à¤•ीय सेवा देत असताना येणाऱà¥à¤¯à¤¾ रà¥à¤—à¥à¤£à¤¾à¤‚नी न सांगितलेलà¥à¤¯à¤¾ पण तà¥à¤¯à¤¾ पलीकडे जाणवलेलà¥à¤¯à¤¾ समसà¥à¤¯à¤¾ सोडवणारी à¤à¤• संसà¥à¤¥à¤¾ आज महाराषà¥à¤Ÿà¥à¤°à¤­à¤° आपलà¥à¤¯à¤¾ निरà¥à¤µà¥à¤¯à¤¾à¤œ, निरà¥à¤²à¥‡à¤ª कारà¥à¤¯à¤¾à¤šà¤¾ कसा ठसा उमटवते याचे सà¥à¤‚दर वरà¥à¤£à¤¨ वाचायला मिळते.
असं नॠकाय !
लेखकाचा हा बालकथा संगà¥à¤°à¤¹ मà¥à¤¹à¤£à¤œà¥‡ बालसाहितà¥à¤¯à¤¾à¤¤à¥€à¤² पहिले पाऊल आहे. आजीने सांगितलेलà¥à¤¯à¤¾ आणि ततà¥à¤•ालीन कौटà¥à¤‚बिक संसà¥à¤•ार पà¥à¤°à¤¯à¥‹à¤—शाळेतील यशसà¥à¤µà¥€ ठरलेलà¥à¤¯à¤¾ कथांचा हा संगà¥à¤°à¤¹ आहे. कथा छोटà¥à¤¯à¤¾ छोटà¥à¤¯à¤¾ पण बालमनावर मूलà¥à¤¯à¤¾à¤§à¤¿à¤·à¥à¤ à¤¿à¤¤ संसà¥à¤•ार करणाऱà¥à¤¯à¤¾ आहेत. तà¥à¤¯à¤¾à¤‚चà¥à¤¯à¤¾ चारही पà¥à¤¸à¥à¤¤à¤•ांचे वाचकांनी भरभरून सà¥à¤µà¤¾à¤—त केले आहे. लेखकाची लेखनशैली पाहता या पà¥à¤¸à¥à¤¤à¤•ाला सà¥à¤¦à¥à¤§à¤¾ वाचकांचा भरघोस पà¥à¤°à¤¤à¤¿à¤¸à¤¾à¤¦ मिळेल अशी खातà¥à¤°à¥€ आहे.